Ku dňu matiek

Nech sa prihlási tá, ktorá si nepoložila túto otázku.

Veď kričím, vybuchnem, často sa mi nechce, možno ťa capnem po plienke/ruke, plačem, že nezvládam, keď kričíš. Sem tam mam túžbu utiecť aj keď viem, že bez teba nevydržím dlhšie než pár krátkych hodin. Spomínam na svoj život pred tým ako si sa narodil. Chýbajú mi chvíle, keď som mohla byť s tvojm tatom sama. Chýba mi aj spánok v nedeľu do deviatej. Aj sobotná večera do neskorých hodín v centre mesta. 

Som dosť dobrá mama? 

Ako je možné, že niektoré mamy to tak nemajú? Vravia, že nemajú nikdy potrebu kričať, že im nechýbajú chvíle pred detmi a s hrôzou sa na mňa pozerajú, keď hovorím o výchovnej po plienke. Aj keď je silou letiacej muchy. Ako vedia ignorovať neusporiadanosť ich domácností, kde žiadna hračka, kniha, šatstvo... nevydrží na pôvodnom mieste ani jednu sekundu?

Som dobrá mama?

Tak dlho som ťa chcela, predstavovala si ta každý deň, uvazovala aký budeš. Teraz si tu a ja sa cítim vinná zakaždým, keď sa realita zrazí s mojimi predstavami o živote z pred tehotenstva.

Som mama!

A je to len jedna z mojich rolí. Som to ja s mojimi chybami a charakterom. S mojimi výbuchmi plaču a smiechu. Som to vždy ja, tá, ktorá ti miluje čítať, lebo sama milujem čítať. Ktorá ti ukazuje na prechádzke rôzne kvety alebo sama milujem prírodu. Ja, ktorú dostávaš do vývrtky keď nechceš papať, lebo ja rada varím a som smutná keď si predstavím, že ti to nechutí. 

ráno vstávaš, prehupneš sa ku mne, objímeš ma a povieš:

Mama! 

A ja viem, že ma miluješ takú aká som. Ľúbiš ma aj s mojimi chybami, aj s mojimi nezvládačkami. Aj s mojim smiešnym tancom a hlasným spevom. Túliš sa ku mne, bez ohľadu na to, čo sa stalo pred minútou. 

Konečne som to pochopila. Som tvoja mama a moje chyby ku mne patria. Bez nich by to bola iná mama a nie ja.

Tak ako ťa ja milujem bezvýhradne, tak miluješ aj ty mňa. 

Je deň matiek. Bez teba by som túto úlohu plniť nemohla. Ďakujem ti, moje dieťa, že môžem byť TVOJOU mamou.